​Predstavte si situáciu: chystáte sa na pracovný pohovor. Cítite, ako vaše srdce začína búšiť, ťažšie sa vám dýcha a vaše ruky sa potia. To sú fyzické prejavy stresu, ktoré sú výsledkom vášho psychického stavu.

 

Výraz psychosomatika vznikol spojením starogréckych slov psyché (duša) a soma (telo).

Ide teda o holistický prístup, ktorý skúma vzťah medzi psychickými procesmi a fyzickým zdravím. Tento vzťah môže byť oboma smermi: psychické stavy môžu ovplyvňovať fyzické zdravie a naopak, fyzické zdravie môže ovplyvňovať psychické stavy. Patrí sem však aj naša spiritualita a aj naše sociálne vzťahy.

Keď naše blízke vzťahy nie sú dobré, prípadne ich nemáme, trpí často nás psychický, ako aj fyzický stav.

 

Aké ochorenia sú psychosomatické? Možno vás to prekvapí, ale sú to úplne všetky. Pretože naše telo, naša duša, naša spiritualita a naše vzťahy sú navzájom prepojené.

 

Predstavte si napríklad situáciu človeka po infarkte: zažíva emocionálny stres, ktorý môže vyústiť do depresie, obavy z budúcnosti. Zároveň zažíva aj fyzické obmedzenia, musí zmeniť svoj životný štýl, môže stratiť prácu, alebo môže byť donútený z terajšej práce odísť. Čiže somatická (telesná) príčina má vplyv na viaceré aspekty pacientovho života. A naopak, nezdravé sociálne prostredie, zlý životný štýl, depresia alebo úzkosti a aj genetická predispozícia majú vplyv na to, či človek infarkt mať bude.

 

Taktiež nehoda môže byť následkom duševnej nepohody. Ak napríklad po vážnej hádke ideme cez prechod, je možné, že sa na dopravnú situáciu budeme horšie sústrediť.

 

História psychosomatiky

 

Ľudstvo sa psychosomatike venovalo už od nepamäti. Už v antickom staroveku existovali koncepty spojenia medzi telom a mysľou. Staroveké civilizácie, ako napríklad grécka a rímska, uznávali, že psychické stavy môžu ovplyvňovať fyzické zdravie a naopak.

 

Pojem psychosomatika ako taký prvýkrát použil v roku 1818 lekár Heinroth vo svojej knihe Učebnica porúch duševného života.

 

Sigmund Freud, zakladateľ psychoanalýzy, hral kľúčovú úlohu v rozvoji myšlienok o psychosomatike. Vo svojich prácach identifikoval, že nevedomé konflikty a emócie môžu mať fyzické prejavy a prispievať k vzniku somatických symptómov.

 

Ivan Pavlov, známy ruský fyziológ, venoval svoj výskum reakciám organizmu na stres. Jeho práce zas položili základy pre pochopenie stresu a jeho vplyvu na fyzické zdravie.

 

George Engel – zaviedol bio- psycho –sociálny model, ktorý považuje väčšinu chorôb za kauzálne podmienených.

 

V priebehu 20. storočia sa psychosomatika stala samostatnou disciplínou, ktorá kombinuje poznatky z psychológie, medicíny, biológie a iných disciplín. Vznikli špecializované inštitúcie a výskumné programy zamerané na vzťah medzi psychickými stavmi a fyzickým zdravím.

 

Psychosomatika taktiež prenikla do našej ľudovej slovenosti, nie nadarmo používame slovné spojenia ako napr. „Tak som sa zľakol, až ma pichlo pri srdci“​

 

Kde sa najčastejšie psychosomatika prejavuje?​

 

Srdce a pľúca: búšenie srdca, hyperventilácia, bolesť na hrudi, sucho v ústach

 

Tráviace ústrojenstvo: nevoľnosť, bolesti brucha, zápcha, nechutenstvo

 

Svaly a kostra: bolesti chrbta, tŕpnutie rúk alebo nôh, stuhnutie svalov, necitlivosť končatín

 

 

Čo s tým vieme urobiť?

 

Zabezpečiť dobrú starostlivosť o svoje:

 

Fyzické zdravie: Pravidelne sa hýbať, zdravo sa stravovať a zabezpečiť dostatočný spánok (nejesť 3 hodiny pred spánok, nepiť nič iný ako vodu alebo bylinkový čaj). Dýchať zdravý vzduch

​

Duševné zdravie. Spoznať a naučiť sa prijať samého seba. Spájať sa so svojimi emóciami. Tráviť čas v prírode a nájsť si čas na svoje koníčky.

 

Sociálne vzťahy: byť súčasťou komunity ľudí, tráviť čas s ľuďmi, ktorí nám vyhovujú.

 

Spiritualita: môže to byť modlitba alebo meditácia. Taktiež večerné reflektovanie dňa a toho, čo robím pre to, aby som mal na konci života pocit, že som svoj život nepremrhal - že robím niečo, čo ma presahuje.

 

 

Úskalia psychosomatiky

 

Úskalím je, keď ochorenia vnímanie kauzálne - jasná príčina a jasný následok. To znamená, že si myslíme, že každá choroba má svoj psychický pôvod a keď ho odstránite, uzdravíme sa.

 

Je to obrovské zjednodušenie, ktoré u chorých vyvoláva obrovské pocity viny, Ak budeme chcieť nájsť príčiny, nájdeme ich, každý máme občas stres, zle jeme, zle spíme.

 

Neobťažujme chorého s tým, čo robí zle, ale zamerajme sa na to, čo mu pomáha. Namiesto toho, aby sme mu hovorili, že sa musí mať rád, ho nabádajme k tomu, aby bol k sebe viac láskavý.